Stredoveká Európska literatúra
Stredoveká Európska literatúra
-dôraz- kognitívna(poznávacia) funkcia
panovalo Ora et labora (modli sa a pracuj)
-štýl rétorický- ozdobný- náboženská a svetská
-žánre- piesne a eposy
František z Assisy
Spievanka- dielo obsahujúce kázne, legendy, životopisy svätých
-básnik a potulný kazateľ
-hrdinovia- zidealizovaní rytieri
-veršovaná epika
Francúzsky epos
Pieseň o Rolandovi (polovica 11. storočia)
-dej odohrávaný za vlády Karola Veľkého (8. storočie)- križiacke výpravy v Španielsku
- pieseň o činoch. Anonymná skladba je napísaná v štyritisíc desaťslabičných veršoch. Vznikol na rozhraní 11. a 12. storočia. . Napriek tomu, že sa opiera o určité historické udalosti, obsahuje mnoho legendových prvkov.
-jadrom je bitka v Roncevauxskom priesmyku , ktorá sa odohrala 15.8. 778 medzi kresťanskými Frankami a mohamedánskymi Saracénmi, tak ako ju zaznamenal kronikár Einhart v diele Život Karola Veľkého. K bitke dochádza po sedemročnej krížovej vojne, v ktorej Karolovo vojsko oblieha Saracénov usadených v španielskej Zaragoze. Saracéni falošnými sľubmi prinútia Karolove oddiely na odchod. V Roncevauxskom priesmyku Saracéni napadnú zadný voj Karolovho vojska, vedený Rolandom. V boji s nepriateľskou presilou Roland zo začiatku odmieta radu priateľa Oliviera zatrúbiť na zázračný roh Olifant, aby privolal posilu, a statočne sa bráni mečom Durandalom. Až keď je Durandal v boji zničený, ťažko ranený Roland zatrúbi na Olifant tak silno, až mu praskne spánková tepna a rytier umiera. V boji padne i dvanásť rytierov, medzi nimi Hruodland prefekt Bretónskej marky“ (Hruodlandus Brittannici limitis praefectus). Karol s vojskom sa rýchlo vracia, porazí Saracénov a dobyje Zaragozu. Panovníkovi sa vo sne zjaví archanjel Gabriel a vyzýva ho na novú výpravu.
Nemecký epos
Pieseň o Nibelungoch- 12. storočie – hrdinský, veršovaný
Ruský epos
Slovo o pluku Igorovom- boj kniežaťa proti kočovným kmeňom poloveckým
Na začiatku eposu nás jeho autor upozorňuje, že všetko vykreslí naozaj tak, ako sa skutočne stalo a bez príkras, typických pre dávneho ruského speváka Bojana. Vlastné rozprávanie potom začína tým, že sa knieža Igor s bratom Vsevoloďom vydávajú z túžby po sláve a napriek varovnému znameniu (zatmenie Slnka) na ťaženie proti Polovcom. Po víťazstve nad poloveckým predvojom je pri prenocovaní v stepi Igorovo vojsko obkľúčené, porazené a knieža Igor zajatý. Na ruskú zem padá veľká ťarcha nešťastia (ruské ženy nariekajú nad mužmi padlými v bitke). Sám veľký knieža kyjevský Sviatoslav sa ponáhľa Igorovi na pomoc a vyzýva ostatné kniežatá, aby sa tiež vypravili do boja napraviť Igorovu porážku. V jednej z najlyrickejších častí eposu Igorova manželka Jaroslavovna márne vyčkáva svojho manžela a vo svojom žiali preklína slnko, vietor i rieku Dneper, aby jej vrátili milovaného muža. Na konci rozprávania sa Igorovi podarí zo zajatia utiecť, celá krajina sa raduje a Igor ďakuje ostatným kniežatám aj ich družinám, že krajinu zbavili nebezpečenstva.
Epos vyniká folklórnou symbolikou, bohatou obraznosťou, striedajú sa v ňom epické a lyrické pasáže. Je v ňom vyzdvihnutá myšlienka o nevyhnutnosti jednoty a vzájomnej pomoci medzi ruskými kniežatami. Neprezieravý Igorov čin je síce hodnotený kriticky (pripomínajú sa aj iní hrdinovia, ktorí sa snažili osamotene bojovať proti nepriateľovi), ale zároveň sa kladie dôraz na to, že to bol statočný čin a preto si tiež zasluhuje chválu.
Výraz „slovo“ v názve označuje skutočnosť, že ide o text, ktorý bol určený na deklamáciu alebo spev. Vyznačuje sa: „vynikajúcim poetickým spracovaním, lyrickými odbočeniami a mnohými prvkami ľudovej slovesnosti. Bohatá symbolika zdôrazňuje nerozlučnú spätosť prírody a človeka.“