Slovná zásoba
- slovo – skupina hlások, ktorá má v istom jazyku ustálenývýznam (nazývame ho lexikálny (vecný) význam)
- slovná zásoba – súhrn všetkých slov v národnom jazyku
(cudzím slovom lexika)
- národný jazyk – tvorí ho spisovný jazyk a nárečia
- slovná zásoba je zapísaná v slovníkoch slovenského jazyka
-slovná zásoba sa skladá z jadra a okraja slovnej zásoby
- jadro slovnej zásoby
tvorí asi 800 slov: zem, voda, otec, sestra, slovo, jesť, spať,
tri päť, dobre, ja, ty, a, i... , sú to slová, ktoré sú najstaršie a
najčastejšie sa používajú
- okraj slovnej zásoby
je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier,
groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho
pôvodu (fóliovník, diaľnica)
- patria sem hovorové slová, knižné slová, básnické slová,
odborné slová, nárečové slová, slangové slová, archaizmy,
historizmy, zastarané slová, neologizmy
ČLENENIE SLOVNEJ ZÁSOBY
- členenie slovnej zásoby podľa významu:
a) jednovýznamové slová
b) viacvýznamové slová
c) homonymá (rovnozvučné slová)
d) synonymá (rovnoznačné slová)
e) antonymá (opozitá)
f) frazeologizmy
a) jednovýznamové slová
- pomenúvajú jedinečný (neopakovateľný) jav
b) viacvýznamové slová
- pomenúvajú viac javov, má viac významov
pr. koleno – časť nohy, ohyb na potrubí, koruna – minca,
kráľovská koruna, koruna stromu, slimák – živočích, časť
vnútorného ucha
- viacvýznamové slovo má jeden základný význam, ďalšie
významy získalo viacvýznamové slovo tak, že jeho význam
sa preniesol na iný, podobný jav:
1. hlava človeka
2. hlava na bicykli
3. kapustná hlava
c) homonymá (rovnozvučné slová)
- slová, ktoré rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne
javy
- od viacvýznamových slov sa líšia tým, že vznikli ako
samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo zhodné
pr. zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus
na uzamykanie).
d) synonymá (rovnoznačné slová)
- sú slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová
rovnakého alebo podobného významu
pr. strašidlo, strašiak, príšera, mátoha...
- synonymá vytvárajú:
- synonymické dvojice
pr. dno - spodok, mláka - kaluž
- synonymické rady
pr. statočný, čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný,
poctivý
- v synonymickom rade sa môže význam slov zosilňovať
alebo zoslabovať
pr. kričať, revať, vrieskať, hovoriť, šepkať.
e) antonymá (opozitá)
- slová, ktoré majú opačný význam
pr. svetlo - tma, úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný,
sedieť - stáť, ďaleko – blízko
f) frazeologizmy (frazeologické jednotky)
-ustálené slovné spojenia s preneseným významom:
ustálené slovné spojenia
pranostiky
porekadlá
príslovia
- členenie slovnej zásoby podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické slová
d) odborné slová
a) hovorové slová
- používajú sa v bežnej komunikácii medzi dobre známymi -
osobami
pr. baloniak, háklivý, fľak, jakživ, panelák
- používajú sa v každodennom ústnom styku, pri
neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri stretnutí s
priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov.
b) knižné slová
- slová, ktoré sa vyskytujú len v knihách
pr. jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť
- knižné slová sa výnimočne používajú pri slávnostných
prejavoch, pri svadobnom prípitku a pod.
c) básnické slová
-majú blízko ku knižným slovám, vyskytujú sa najmä v staršej
slovenskej poézii
pr. luna, vesna, junák, var´, čos´
d) odborné slová (termíny)
-slová, ktoré jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy
pr. bronchitída, fonendoskop, substantíva, deliteľ, pľúcnik
lekársky
- odborné termíny sa vyskytujú a používajú v odborných
knihách, časopisoch, vo vedných odboroch
- členenie slovnej zásoby podľa spisovnosti:
1) spisovné slová:
a) hovorové slová
b) knižné slová
c) básnické slová
d) odborné slová
2) nespisovné slová:
a) nárečové slová
b) slangové slová
- spisovné slová
- používajú sa vo verejnom dorozumievaní (v tlači, rozhlase,
televízii, v školách, v úradoch)
pr. dáždnik, auto, cesta
- nespisovné slová sú:
a) nárečové slová
- používajú sa v niektorom nárečí, nárečím hovoria obyvatelia
istej zemepisnej oblasti
pr. dražka, sadzena, mléko, bandurka
b) slangové slová
- používajú v súkromnom styku skupiny ľudí s rovnakým
zamestnaním, záľubami (žiaci, študenti, lekári, umelci,
športovci,atď.)
pr. učka, slovina, dostať guľu
- členenie slovnej zásoby podľa dobového výskytu:
a) archaizmy
b) historizmy
c) zastarané slová
d) neologizmy
a) archaizmy
- pomenúvajú existujúce javy a veci, nahradili ich však
modernejšie slová, preto sa nepoužívajú (majú v súčasnosti
synonymum)
pr. lučba (chémia), merba (geometria), furman (povozník)
b) historizmy
- sú spisovné slová pomenúvajúce javy a predmety, ktoré
zanikli alebo sa už sa bežne nepoužívajú (zanikli spolu
vecou, ktorú pomenúvali)
pr. šesták, dvoran, hintov, hajdúch, dereš, župa, zeman,
išpán
c) zastarané slová
- pomenúvajú existujúce javy a veci, sú to spisovné slová,
ktoré majú novšie pomenovanie, niektoré z nich však
používajú príslušníci staršej generácie
pr. bukréta (kytica), choseň (úžitok), gánok (chodba), okázalý
(veľkolepý, parádny).
d) neologizmy
- slová, ktoré vznikajú na pomenovanie nových predmetov
alebo javov
pr. programátor, video, mobil, trenažér, sponzor, čip
- ročne do slovnej zásoby slovenského jazyka pribúda okolo
5OO nových slov
- členenie slovnej zásoby podľa citového zafarbenia:
a) neutrálne (štylisticky bezpríznakové)
- nevyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ruka
b) citovo zafarbené
- vyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej skutočnosti
pr. ručička, ručisko,atď.
-sem patria:
detské slová
- používajú sa pri komunikácii s malými deťmi
pr. hapať, dať pá-pá, žiža,
hypokoristiká
- výrazy používané v domácom, v dôvernom prostredí,
označenie rodných alebo príbuzenských mien
pr. ocino, žabka, mamulienka
eufemizmy
- zjemňujúce výrazy a slová pre nepríjemné a drsné veci
pr. namiesto umrieť výrazy zaspať, usnúť, odísť na večnosť,
rozlúčiť sa so svetom, naposledy vydýchnuť
familiárne slová
- nespisovné slová používané v domácom prostredí
pr. zvoziť (niekoho), vyštafírovať, žvastať, biznis, fijok,
pejoratíva
- vyjadrujú negatívny postoj hovoriaceho k pomenúvanej
skutočnosti
pr. telivo, bašovať, farizej
vulgarizmy
- neslušné slová, ktoré nepatria do bežnej komunikácie
pr. rôzne neslušné nadávky: grcať, sopeľ