Rozprávací slohový postup

• je založený na dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a priestore.(temporálna sukcesívnosť)
• Je jedným z najzovretejších (kohéznosť) slohových postupov, pretože jednotlivé komponenty nemôže ľubovoľne vymieňať alebo radiť za sebou (ako napr. pri opisnom alebo informačnom slohovom postupe). Postava nemôže zomrieť skôr ako sa narodila, príbehovosť, časová línia, rozprávanie pevne zoviera.
• Základný útvar rozprávacieho slohového postupu je rozprávanie.
• Málokedy sa v rozprávaní nachádza len rozprávací slohový potup, väčšinou rozprávač zachytí vlastnosti človeka, výzor, opíše krajinu (komplexné rozprávanie)=sú v ňom zakomponované aj prvky opisu.

ÚTVARY ROZPRÁVANIA:

Epigram

krátka satirická báseň (J. I. Bajza – Slovenské dvojnásobné epigramata)

Aforizmus

vtipne vyjadruje životnú pravdu (Oskar Wilde)

Vtip

vtipom nazývame hlavne tie príbehy, ktoré sú zložené na humore,

vyžadujú ukončenie pointu.

Pointa

prekvapivé vyvrcholenie deja.

Anekdota

vtip o známej osobnosti.

I. Pásmo rozprávača

ROZPRÁVAČ V ROZPRÁVANÍ MôŽE BYŤ:

a) autorský – vševediaci – pozerá sa na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postava zvonka aj zvnútra. Rozprávanie je v 3. osobe (pl)(napr. H. de Balzac – Otec Goriot)

b) personálny – subjektívny – je tiež vševediaci, ale sa sústreďuje len na jednu postavu. Rozprávanie v 3. osobe sing. (napr. J. C. Hronský - Jozef Mak)

c) priamy – úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela, ich – rozprávanie, ja – rozprávanie (E. M. Remarque – Na západe nič nového)

d) oko kamery – zachytáva vonkajšie znaky, o vnútornom svete vieme len z ich konania. Chýba vnútorný monológ, (francúzsky nový román)

II. Pásmo postáv

v pásme postáv sa nachádza:

• replika – prehovor jednej postavy
• monológ – súvislý prejav jednej postavy
• vnútorný monológ – nevypovedaný prehovor postavy
• dialóg – rozhovor najmenej dvoch osôb, repliky dialógu sa zapisujú priamou rečou

III. Druhy rozprávania

v klasické rozprávanie:

1. úvod (expozícia) – opis prostredia, údaje o čase, zoznámenie sa s postavami

2. zauzľovanie deja (kolízia)

3. vyvrcholenie deja (kríza)

4. dramatický zvrat (peripetia)

5. rozuzlenie (katastrofa) a záver

v rozprávanie „ia medias res“

nemá úvod, dej sa začína „akčne“, rovno uprostred deja – častá v eposoch
(klasický epos)

v retrospektívne rozprávanie – pohľad späť, dej sa odvíja od konca
príbehu (Drak sa vracia – Dobroslav
Chrobák, Umberto Eco – Meno ruže)

v epické rozprávanie

• je charakteristické pokojným plynutím deja, má málo dialógov.
• v dramatické rozprávanie – prudké zvraty, veľa dialógov
• v priame rozprávanie – ja rozprávanie

ZÁKLADNÉ ÚTVARY:

• román
• poviedka umelecký štýl
• dráma

Kompozícia útvarov rozprávania: prevažuje trojčlenná kompozičná
štruktúra – úvod, jadro, záver.