Román
Román je veľký prozaický a epický žáner. V čase klasicizmu nahradil EPOS ako najvýraznejšieho reprezantanta epiky.
Vyznačuje sa pružnou kompozíciou, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí, spoločenských vzťahov a psychologických situácií. Od novely a poviedky sa odlišuje tým, že sa dej zložito rozvetvuje a popri hlavnom motíve rozvíja veľa vedľajších motívov nazývané aj ako epizódy . Má viac hlavných a veľa vedľajších postáv. Obyčajne zobrazuje dlhšie časové rozpätie a široký okruh životných javov a ide teda aj fyzicky o dlhú knihu.
Spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly (napríklad Balzacov cyklus Ľudská komédia).
Dejiny
Začiatky románu sú v antických prozaických zábavných rozprávaniach o zložitých osudoch ľudí, ktoré však ešte nemali zvláštny názov.
-v neskorom stredoveku sa ako román označovali rytierske prípadne aj dvorske.
Pôvod skutočného románu je však v poviedkach a novelách vznikajúcich od 14. storočia v Itálii. Tieto sa neskôr začali spájať do jednotného celku - románu. Dôležitým druhom románu bol v 16. a 17. storočí tzv. pikarestný román. Veľmi významnými, „vzorovými“ románmi v dejinách boli ďalej Don quijote de la Mancha (1605) a Robinson Crusoe
V 18. stor. vznikajú prvé . Psychologické r.V druhej polovici 18. storočia vznikol výcojový, sentimentálny, gotický, filozofický,... Prvý román v slovenčine (René mládenca príhody a skúsenosti ) vznikol koncom 18. storočia.
V 19. storočí nastal rozvoj románovej tvorby. Počas romantizmu vznikol historický román a počnúc realizmom sa román stal dominantným žánrom (o. i. vznik žánrov dobrodružný, fantastický, scifi, vedecký, generáčný, humoristicky, satiricky, tendenčný . V 20. storočí, najmä k jeho koncu, sa román ako žáner dostal do krízy (nové typy románu, napr. Nový román, ale aj odklon od románu). Ak sa román zaoberá problematikou z histórie, nazývame ho historický román.
GOTICKÝ ROMÁN
Gotický román (niekedy označovaný ako gotický horor) je žáner literatúry ktorý spája prvky hororu a rytierskeho románu. Gotický román sa stáva prvým žánrom, ktorého autormi boli vo veľkej miere ženy.
Vznik a znaky gotického románu
Úlohou gotického románu bolo vyvolať u čitateľov najrozličnejšie pocity strachu. Autori gotických románov odmietli klasicistickú predstavu o jedinom ideáli, ktorým bol rozum. Spolu s romantikmi hľadali iný, univerzálnejší ideál v prírode a histórii. Autori si za vzor vybrali stredovek, v ktorom sa kládol veľký dôraz na náboženstvo a mystiku. Pre obdobie romantizmu, kedy sa tento žáner rozvíjal, bola príznačná idealizácia a predstavivosť, preto sú hrdinovia často vystavovaní desivým nadprirodzeným javom, ktorých tajomstvá odhaľujú vyzbrojení zbožnosťou a dobrou dušou.
Postavy sú takmer výlučne rozdelené na kladné a záporné. Pre diela je charakteristická absencia neutrálnych postáv, ktoré sa síce môžu vyskytnúť, ale zvyčajne vystupujú iba ako vedľajšie postavy. Pre všetky gotické romány sú typické naivné milostné zápletky, ktoré kontrastujú s hrôzostrašnými scénami
Pikareskný román
parodizujúci román, ktorý vznikol v Španielsku ako reakcia na niekdajší vážny rytiersky román.
Nový román
Nový román alebo antiromán je pokus francúzskej literárnej avantgardy z päťdesiatych rokov 20. storočia. Vytvorili opak klasického románu s domnienkou, že klasický román už nemôže zachytiť novú skutočnosť a skúsenosť nového človeka.
Odmietli románový dej i postavy, zobrazujú svet opisným spôsobom, uprednostnili formu pred obsahom; Príbeh sa neodvíja chronologicky, ani logicky. Každý detail opisu mohol byť východiskom k ďalšiemu príbehu. Cieľom nebolo popisovať svet či situácie, práve naopak v týchto dielach je „svet najskôr zbavený zmyslu.“. Hrdina často nemá meno a dej sa odohráva na neznámom mieste. Veci opisujú z pohľadu hrdinu, teda nie tak, ako ich vníma väčšina ľudí. Pre čitateľov je tento štýl, zväčša ťažko čitateľný, ak vôbec.
Francúzski predstavitelia
-
Alain Robbe Grillet
-
Michel Butor
-
Claude Simon
Slovenskí predstavitelia
-
Peter Jaroš