Prononimá
Zámeno – zámená (pronomen – pronominá)
-autosémantický, autosyntagmatický, nekvalitatívny a flektívny
-všeobecný význam konkretizovaný v kontexte.
-funkčné hľadisko deiktické slová
-
identifikátory (Daj mi ten pohár.), ako
-
konektory (držia text pokope: Bol raz jeden kráľ a ten kráľ mal tri dcéry.), ako
-
gramatické synonymá (odstraňujú nefunkčné opakovanie výrazu).
-
vysunuté, -prostriedok expresivity (Ten Marcel ma dostal.).
deixu situačnú (exoforické odkazovanie: Ukáž mu ten list.) a deixu kontextovú (endoforické odkazovanie: anaforické Stretol priateľa a šiel s ním na kávu. A kataforické: Každý musí poslúchať: deti aj dospelí.)
exoforické.- ukazovanie (extratextové)
endoforické- odkazovanie (intratextové)
anaforické- odkazujúce na predchádzajúci kontext alebo situáciu
kataforické- odkazujúce na nasledujúci kontext alebo situáciu
antcedent- skoršie slovo, ktoré spätne odkazuje na ďalšie slovo
(slovo, na ktorého význam odkazuje anaforický výraz)
postcedent-
Klasifikácia zámen
Personáliá – osobné zámená |
základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, jeho, náš, váš, ich |
Reflexíva – zvratné zámená
|
základné: sa, si, sebe privlastňovacie: svoj |
Demonstratíva – ukazovacie |
ten, tento, tamten, onen, taký, tam, tak, toľko |
Interogatíva – opytovacie |
kto, čo, aký, ktorý, čí, kam, kde, kedy, koľko |
Relatíva – vzťažné zámená |
kto, čo, aký, ktorý, kam, kde, kedy, čí |
Indefinitíva – neurčité zámená |
niekto, dačo, akýsi, čísi, voľakde, hocikedy |
Determinatíva – vymedzovacie |
kvantitatívne: každý, všetci (pozitívne vymedzenie), nikto, nič, nijaký, ničí, (negatívne vymedzenie) kvalitatívne: iný (odlišnosť referencie),ten istý (totožnosť) |
protikladom-deixy-identifikácia určitá a neurčitá.
Určitá deixa sa spája s personáliami, reflexívami, demonstratívami, delimitatívami.
Neurčitá deixa-indefinitíva,interogatíva (apel na odstránenie neurčitosti,obsiahnutý v samotnej výpovedi).
Svoje deiktické nadstavby má substantívum (človek – on, ten, ja, kto), adjektívum (taký, ktorý, aký, každý), adverbium (tak, niekde) a numerále (toľko, koľko). Niekedy sa ako verbálne zámená označujú slovesá tentovať sa, ondieť sa, onačiť sa.
Substantívne zámená plnia v texte také vetnočlenské funkcie ako substantíva. Bývajú rozvité zhodným prívlastkom v postpozícii: do izby vstúpil niekto cudzí, kam sa ja úbohá podejem.
Adjektívne zámená plnia v texte také vetnočlenské funkcie ako adjektíva, často však dochádza k ich substantivizácii: čo mi ten chce?.
vznik derivačná modifikácia, a to sufixálne (inakší) alebo prefixálne (prečo, načo, začo), alebo kompozíciou (kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý a postfixálne tvorenie (tomuto, čosi, toto, čokoľvek). Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie zámená, čiastočne ukazovacie zámená. Ide o:
a) modifikáciu v smere neurčitosti od opytovacích zámen:
-
prefixálne indefinitá: bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; dakto, dačo,
-
postfixálne indefinitá: ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi; čokoľvek,
b) modifikácia v smere konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen:
-
prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade;
-
postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa, tamže,
Derivácia iných slovných druhov zo zámen- zriedkavá: tykať, onikať, samučký, vždycky
Personáliá (základné a privlastňovacie)
Personáliá -personálnej deixy: ukazujú a odkazujú na komunikačné roly produktora, adresáta a osoby neparticipujúcej na komunikácii.
ja, ty- bezrodové
prononimá 1. a 2. os. fungujú typicky ako exoforické identifikátory (Ja už ďalej nevládzem.), zámená 3. os. ako endoforické identifikátory (predpokladajú prítomnosť koreferenčného autosémantického výrazu v texte Stretol som Petra a on sa mi nepozdravil.).
Zámeno 1. os. pl. sa referenčne vzťahuje na tieto osoby:
-
ja + ty/vy – inkluzívna funkcia: My budeme teraz spoločne uvažovať o probléme slovnodruhových prechodov. (učiteľ v triede so študentmi);
-
ja + ostatní okrem teba/vás – exkluzívna funkcia: My sa budeme usilovať presadiť tieto zmeny. (politik na predvolebnom mítingu s potenciálnymi voličmi).
Ako prostriedok sociálnej deixy predstavuje:
-
štylizáciu singulárneho subjektu: autorský plurál (V našej štúdii...), plurál maiestatus (My, Karol IV...), symbiotický plurál, ktorý vyjadruje solidarizáciu hovoriaceho s adresátom, tzv. empatické my (Tak, umyjeme ručičky a pôjdeme spinkať.), pri prepólovaní kladného postoja slúži na signalizovanie irónie (Tak, kde sme boli celú noc?).
-
protiklad zámen 2. os. sg. a pl. ty – vy.
-
honorifikátory, fungujú aj posesívne personálne pronominá (moja milá Anička).
Expresívna funkcia adícia s pragmaticky motivovanými datívmi(povaha partikul)
-
emocionálny,prostriedok expresvity,funkciu kontaktovú: To je mi dobrý poriadok!
-
náladový: My tu pracujeme a on si sedí v krčme!
-
kontaktový, nadviazanie kontaktu hovoriaci-adresát;dôverný tón: On vám bol celý nesvoj.
-
zainteresovania, vtiahnutie adresáta do deja: Kyselina nám začína pomaly reagovať.
Osobné zámená - vlastné skloňovanie (často supletívne),
G, D, A majú krátke tvary (ma), -enklitiky po slove s akcentom – Videl ma. Kúpil mi mlieko.
Dlhé tvary:
-
po prepozíciach (Hľadel na mňa. Mlieko kúpil pre teba),
-
na začiatku výpovede
-
pri akcente (na mňa, teba, ku mne, k tebe; mňa sa to netýka, na neho, jemu to nepovedali).
Reflexíva
Reflexíva sa vymedzujú ako syntakticky podmienené alternanty personálií.
Použítie- referenčná kongruencia objektu+subjektu (tautoaktantovosť): Videl ma. (on ja) – Videl sa. (on = on) a pri privlastňovaní osobe v pozícii subjektu (Videl moje auto.– Videl svoje auto.).
Personálne reflexívum nemá nominatívny tvar.
Zámeno sa-homonymné s gramatická morfémou v pasívnych tvaroch (vyrába sa), s derivačnou m. (skloniť – skloniť sa) alebo s prázdnou lexikálnou m. v reflexívach tantum (smiať sa).
Demonstratíva
Demonstratíva-2 sémantické rysy: opozíciu blízky – vzdialený.
-situačná a kontextová deixa (identifikujú výrazy s prvkami skutočnosti alebo kontextu: Videl akéhosi muža a ten sa mu prihovoril.), ako prostriedky časovopriestorovej deixy (časovopriestorová lokalizácia: Sadni si sem.), tiež funkciu textového referenta: Hádali sa a to ma mrzelo. Často expresívna funkcia: Ten Novák je taký drzý!.
Zámenné paradigmatické skloňovanie vždy rodových demonstratív ten, tá, to, tento, onen, ona, ono má prvky menného skloňovania, v slovenčine sa to prejavuje nápadnejšie v pluráli.
Pri zámene ten v slovenčine je t-ový základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie – tvrdá výslovnosť). Podľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty (tamten, tenhľa, ten istý, tenže), ale pri zámene tento to neplatí pri genitívnom tvare tohto, nie tohoto.
Interogatíva a relatíva
Interogatíva sú neurčité zámená, obsah apelu na odstránenie neurčitosti obsiahnutého vsamotnej výpovedi: Kedy si prišiel? Včera. Interogatíva-zväčša singuláriá tantum, nevylučujú množný zmysel: Kto prišiel? Tvoji priatelia
.
kto maskulínum s referenciou na osobu, pri zhode vyžaduje maskulínum (Kto to povedal?). Zámeno čo je neutrum s referenciou na neosobu. Podľa kto, čo-deklinácia všetkých ich derivátov (niekto, ). čí je posesívne, gramaticky životné.
aký referuje na kvalitu: Aký kabát si berieš?.
ktorý referuje na vzťahy medzi objektmi: Ktorý kabát si berieš?.
Interogatíva sa používajú aj ako relatíva vo funkcii spájacích výrazov v súvetiach (Povedz, kto to urobil.), na rozdiel od konjunkcií sú autosyntagmatické.
Indefinitá
Indefinitá vyjadrujú neurčitosť ,ľubovoľnosť.
Numerálne indefinitá treba odlišovať od neurčitých numerálií. Neurčité numeráliá vyjadrujú približné množstvo na kladnom alebo zápornom póle (veľa – málo), numerálne indefinitá vyjadrujú význam neurčitého množstva (niekoľko).
Delimitatíva
Delimitatíva fungujú vo výpovedi ako
1. kvalifikátory:
-
stotožňujúce-na základe kongruencie medzi prvkami: Kúpil som si taký istý kabát ako ty.)
-
diferencujúce (identifikácia na základe opozície k určitému objektu: Kúpil si iný klobúk ako ja., iný = druhý: )
2. kvantifikátory:
-
totálnosť (kladný pól – súhrnové: každý, všetci, vždyzáporný pól – popieracie: nikto, nikde, nijako)
-
obmedzenie (sám).
každý ukazuje jednotlivo k všetkým členom celku (Každý žiak ma pozdravil. = každý osobitne), všetci referuje bez zreteľa k členom celku (Všetci žiaci ma pozdravili. = každý osobitne/spolu)