Jozef Cíger Hronský, Milo Urban
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Obsah:
Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Ľudia Makovku vysmievali, že sa prespala. Malého Jožka nemal kto pokrstiť. Až potroch dňoch sa ľahkomyseľná suseda Hana Melušová Rozhodla ísť Jožovi za krstnú mater. Jožo mal i nevlastného brata Jana, ktorého mal veľmi rád i napriek tomu, že ho mlátil. Mal ho rád preto, lebo mu rozprával o strigách, o mátohách, o žene čo mala dve srdcia, i za to, že bol obor a že ho nosieval na chrbte. Raz pri hre na Jánošíka ho však znenávidel, lebo tu zbadal, že Jano je zlý a ubližuje mládeži. Keď Jano vyrástol, chodil do vrchov stínať horu. Keď sa v nedeľu vracal z hory do dediny, opil sa a doma Jožovi takto vyčítal: "Žerieš Jožko, žerieš! Jožko, veď sa dlho už z môjho nenažerieš!..."Preto Jožo odišiel k bačovi Kubandovi pomáhať okolo oviec.
Počas služby sa v dedine chytil požiar a medzi mnohými zhorenými chalupami bola i tá Maková. Hana Melošová, Jožova krstná mater, si po požiari postavila novú chalupu a Jožovu mať pojala do nej. Jožo zanechal službu u Kubandu, lebo mu platil veľmi málo a vybral sa do hory stínať lesy. Zaľúbil sa do Maruše a chcel sa sňou oženiť, a tak, i keď s ťažkosťami, postavil si dom na Janovom pozemku. Ešte ani nebol hotový , prišla vojna a Jožo musel ísť na front. Dlho blúdil po svete a chvíľu bol i zatvorený pre svoje názory a keď už sa konečne vracal domov, dozvedel sa, že matka mu zomrela a Maruša si vzala jeho brata Jana a bývajú v Jožovej chalupe. Jožo sa vrátil domov a s Janom sa dohodol, Že pol chalupy bude jeho a pol Janova. Ťažko sa žilo Jožovi vedľa Maruše, no on všetko potichu pretrpel vo svojom vnútri a navonok sa nebúril.
Dozvedel sa, že Maruša si Jana vzala z donútenia, no ľúbila Joža. Vo svete mu bolo dobre, no zľakol sa, že na starosť nebude nikam patriť, že zostane sám a tak zabudol na lásku k Maruši a vzal si za Ženu Julu Petriskovú, hoci bola malá a ľavú ruku mala suchú až po lakeť. Raz Joža postavili pred úd za politizovanie počas služby u . práporu a na 5 mesiacov ho dali do väzenia. Keď sa vracal, čakala ho Jula s dieťatkom zabaleným v plachtičke. Jula Jopža veľmi milovala, no bola zmierená s tým, že on ju návidieť nikdy nebude. Postupne Jula strácala u Joža istotu, lebo sa dozvedela od Hiriačka, že Jožo chodí za Marušou. Maruša boola sklamaná zo života, z beznádeje svojej skutočnej lásky a tak sa utopila.
Neskôr sa vzťah medzi Julou a Jožom zmenil, Jožo začal Julu milovať, narodilo sa im i druhé dieťa, no Jula po pôrode zomrela. "vstal raz, druhý raz, zastavil sa pri truhle, díval sa na inovať, ktorá sa neroztápa, a na inovati videl takúto reč: "Nehnevaj sa na mňa Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala Života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo... Keby som trochu skôr... Veď mi už aj srdce začalo byť a ja ani sama neviem, prečo prestalo. Veď by som ja i plakala, keby som mohla, nuž odpusť mi, Jožko, a staraj sa o deti. Ver mi, hockedy by som sa rozbehla z neba za vami, mne by nebolo ťažko za vás hocičo opúšťať, ale..."
Román končí slovami: " Trp Jozef Mak. Človek-milión, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrŽí na svete obyčajný Jozef Mak."
Rozbor: (čerpané z rozboru na konci diela)
Jozef Mak je sociálno psychologický román, odohrávajúci sa na prelome 19. a 20 stor., keď sa v dôsledku hospodárskej krízy v spoločnosti vyostrili sociálne napätia a bieda. V podstatách románu sú výšky i priepasti súvisiace s existenciálnym bytím, pretože človek je tvor, kt. sa chce nie len nasýtiť, ale chce v živote zakúsiť i trochu šťastia, dávať i prijímať lásku, ktorá je však ľudskými slabosťami a okolnosťami zatláčaná do kúta.
V pozadí celého príbehu je náboženská viera, zobrazená napr. keď Jozef zablúdi do kostola: "zrazu sa mu i samému zazdalo, akoby len teraz prišiel domov." Vysokú výpovednú hodnotu má motýv sochy panny Márie, ktorej sa Jozef ako chlapec bojí, a ktorá ho zároveň priťahuje. S náboženským presvedčením autora súvisí i utrpenie, kt. je neoddelitelnou súčasťou života. Všetko pozitývne o čo sa usiluje sa mu napokon zrúti a na konci príbehu je sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca ako bol na začiatku a musí začínať odznova. Autor je presvedčený, že utrpenie charakter nie ln posilňuje, ale aj poludšťuje.
Hronský nás vovádza do sveta osudovosti, spod ktorej nebolo úniku a vytvára tragický pocit zo života. Jozef Mak, ale i všetky postavy románu sa boria životom a hoci prehrávajú, nevzdávajú sa. Hronský sa vzdáva tradície vzbury a dáva prednosť vytrvalosti v utrpení a sile trpieť. Pre postavy je charakteristická inštinktívnosť konania, kt. sa často dostáva do konfliktu s vedomím. Rozprávač je tlmočníkom postáv, ktoré do seba nevidia, vidí do nich len autor, kt. odhaľuje pred čitateľom ich vnútro. Hronskýma porozumenie pre ženské charaktery, kt. majú v jeho tvorbe výrazné tragické črty i osudy. Ich túžba po láske je obrovská a jej nedostatok skracuje ich životy. , umierajú pretože nemajú prečo žiť. Autor monumentalizuje postavu obyčajného človeka a tragedizuje všedný život. Využíva expresívny jazyk, ktorý oživuje i mŕtve veci a personifikuje i celú skutočnosť. Často zamlčuje podstatné veci a obracia pozornosť n bezbvýznamný detail, čo zvyšuje napätie a zahaľuje beprostrednú realitu do tajomného šerosvitu.
Milo Urban
Stručný životopis:
Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák.
V r. 1940-1945 pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. 1945 emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu.
Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou 1. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, "Pánu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy. Z ďalšej tvorby: Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá – voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás.
Hlavné postavy:
Stará Ilčička – vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.
Štefan Ilčík – smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal 19 rokov.
Ondrej Koreň – bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.
Notár Okolický – vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak – zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec.
Dekan Mrva – Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu.
Jano Kurňava – Jonáš – Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár – 50 ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove.
Eva Hlavajová – podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru – utopila sa.
Adam Hlavaj – dezertér (zbeh), muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.
Sivonka – Starala sa o Evine nemanželské dieťa.
Anqyal – žandár, nadbiehal Kriste.
Trnčík – brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama.
Györi – veliteľ vojska
Dej:
Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas 1. svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. 1. časti "Stratené ruky" je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. 2. časť „Adam Hlavaj“ je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.
1. časť: „Stratené ruky“
Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci (Ondrej Koreň – prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu) a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju.
Hlavný motív: Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie. Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna – stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali „Pánča“. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením.
V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí.
2. časť: „Adam Hlavaj“
Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu.
Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť.
Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný.
Charakteristika:
Adama Hlavaj - rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.
Ilčíčka - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.
notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.
Štefan Ilčík, Ondrej Koreň - obete vojny