Interview, diskusný príspevok, príležitostný prejav
Interview
Interview je žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte, ktorým je istá udalosť alebo istý jav a zároveň sprostredkúva informáciu o osobe, ktorá na základe otázok o daných udalostiach a javoch vypovedá. Komunikované informácie pritom môžu byť vyvážené, alebo sa v závislosti od zámeru môže posilniť jedna, alebo druhá zložka.
Druhy interview
- klasické: obsahujú vernú reprodukciu otázok a odpovedí bez dodatkov a komentujúcich viet
- spracované: v ktorom ide o voľnú reprodukciu myšlienok parafrázovaním s použitím citátov a komentujúcich poznámok
- monologické: pri ktorom v konečnom znení odpadávajú otázky
- realizované rozpravou: pri ktorom obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri, t. j. obidvaja kladú otázky i odpovedajú
- reportážne: pri ktorom sa výpovede interviewovanej osoby dokresľujú opisom prostredia a situácie, v ktorej sa interview uskutočňuje, prípadne portrétom osobnosti, s ktorou sa interview robí
Rozsah
Rozsah interview nie je stanovený.
Jazyk
Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom. Je syntakticky pestrý a jazykovo variabilný.
Vlastnosti
Interview svojím charakterom zabezpečuje informačnú nasýtenosť i akttuálnosť. Z hľadiska pýtajúceho je často nositeľom pojmovosti a termilogickosti, u odpovedajúceho zase subjektívnosti i dynamickosti.
Diskusný príspevok
Patrí medzi náučné útvary rečníckeho štýlu:
Kompozícia:
oslovenie úvod jadro záver poďakovanie
1. oslovenie
Ø dodržiavame spoločenskú hierarchiu
Ø v texte ho možeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme napr. ,milí poslucháči,..........
2. nadviazanie /úvod/
Ø súhlasné alebo nesúhlasné vyjadrenie na to, čo odznelo v referáte alebo v predchádzajúcom diskusnom príspevku napr.
- chcel by som nadviazať na pána Mrkvičku
- dovolte, aby som sa aj ja vyjadril k diskutovanému problému
- nedá mi, aby som nedoplnil referát Silvestra Bolebrucha o to čo zaznelo v referáte /o tom v čom je podľa mňa podstata diskutovaného problému/
- nemožem nechať bez povšimnutia tvrdenie mojho predrečníka
Alternatíva – diskusný príspevok može mať aj podobu samostaného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky /referát/
3. vyjadrenie vlastného názoru /jadro/
a) výklad: vysvetľuje svoj názor, argumentujeme, presviedčame dokazmi, odvolávame sa na literatúru, citujeme, využívame aktuálne poznatky o danej problematike. S cieľom presvedčiť poslucháča o svojom názore, dodržiavame nadvaznosť myšlienok a logické zdovodňovanie a argumentovanie /bibliografia na primárny prameň, odvolávky v texte/
b) úvaha: - používame subjektivizujúce slová napr. myslím si, podľa mňa, podľa mojej
mienky, moj názor je
- vyjadrujeme vlastné hodnotenie problému
- hovoríme vždy za seba
c) záver: - konštruktívne navrhnutie riešenia problému, stručné zhrnutie /2-3 vety/
napr. na záver mi dovoľte zhrnúť návrhy na riešenie tohto problému...
4. Poďakovanie za slovo
napr. Ďakujem Vám za pozornosť
Lexika:
a) výkladová časť
– objektívny prístup autora
- využívať pojmovosť, tzm. prevaha podstatných mien, bezpríznakové
slová, termíny, čísla, fakty, presnosť, vecnosť
b) úvahová časť:
- subjektívny prístup autora, používame prídavné mená, expresívne slová, rečnícke otázky
Syntax:
a) výkladová časť:
- zložené súvetia, najma príčino – následkové alebo príčino – dosledkové
- polovetné konštrukcie / s príčastím alebo prechodníkom/
b) úvahová časť:
-pestrá medalita viet, t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie
Doležité dodržať nadvaznosť myšlienok a logické zdovodňovanie a argumentovanie
Príležitostný prejav
Príležitostný prejav – je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu – metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď.
- úvod
- oslovenie jubilanta, pri oslovení dávame prednosť ženám a vyššie funkčne postaveným osobám,
- objasnenie (definujeme udalosť, na ktorej sa zúčastňujeme),
- jadro
- posudzovanie, hodnotenie pojmov,
- analýza (rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia),
- triedenie (porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie citátom),
- predpoklad (vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora),
- záver
- záverečné pokyny: zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, poďakovanie, vyjadrenie úcty atď., v krátkych príležitostných prejavoch (gratuláciách, prípitkoch) je zvyčajne prvá veta úvodom a posledná záverom.