George Gordon Noël Byron
George Gordon Noël Byron
-Rodičia nežili spolu a jeho otec zomrel, keď mal len tri roky, pričom ich zanechal úplne bez prostriedkov. Hysterická matka ho zahŕňala striedavo prejavmi prehnanej lásky a divokej zúrivosti, a tak vďaka tomu z neho pomaly začal vyrastať samotár.
-bol postihnutý a kríval, jeho vášňou sa stali knihy. (cestopisy, historické
-Ako desaťročný zdedil po bezdetnom strýkovi veľký majetok a titul lorda. Odišiel na svoje panstvo Newstead a odtiaľ školy v Harrow, kde vynikal nad svojimi rovesníkmi športovými výsledkami i duševne. . Neskôr odišiel na univerzitu v Cambridge študovať politické právo
- prvé básnické pokusy pod názvom Hours of Idleness (Hodiny nečinnosti). Zbierka mala medzi jeho priateľmi a medzi študentmi veľký úspech,
Reakciou na kritiku jeho diela je satira Anglickí bastardi a škótski recenzenti, v ktorej ostro a nespravodlivo kritizoval všetkých významných anglických i škótskych básnikov za čo sa im neskôr ospravedlnil.
-Privítal Francúzsku revolúciu
- revolučný duch, odráža silné citové zážitky, sústreďuje sa na vnútorný svet hrdinu trpiaceho hlbokou melanchóliou.
-hrdina pohŕda konvenčnou morálkou, obhajuje spravodlivosť a je pomstiteľom bezprávia.
-Túžba po slobodnom vývoji človeka, túžba utiecť a zároveň aj odhodlanie zúčastniť sa národnooslobodzovacích bojov
-individualizmus,titanizmus
-autor sa so svojím hrdinom otvorene stotožňuje-Dielo sa tak stáva sebavýpoveďou autora.
-Jazyk literárneho diela obsahuje prvky hovorovej reči, lebo do literatúry boli uvádzané postavy z nižších spoločenských vrstiev. Pokúšal sa prebudiť národné povedomie, vychádzal z minulosti .
-básnická poviedka, slovesnosť(ľudová)
Poézia
-
– Hodiny nečinnosti (Hours of Idleness), prvotina, básnická zbierka
-
– Anglickí bardi a škótski recenzenti (English Bards and Scotch Reviewers)“, satirická báseň
-
– Chillonský väzeň (The Prisoner of Chillon), báseň preniknutá túžbou po slobode
Filozofické básne
-
– Kain (Cain) – filozofická hra
-
– Manfréd (Manfred) – filozofická hra, kde Manfréd, žijúci na svojom hrade vo švajčiarskych Alpách o polnoci využije svojich tajomných duševných schopností a privolá vesmírnych duchov, tí mu ponúknu dlhý vek a silu. To Manfréd odmieta a žiada duchov, aby mu dali zabudnutie, takú moc však nemajú, a tak mu vyčaria prekrásnu ženu. Manfréd omdlieva, je prenesená kliatba a potom hlboko preciťuje údel človeka.
Lyrika
-
– Hebrejské melódie (Hebrew Melodies), krátka zbierka lyrických básní
-
– Childe Haroldova púť, dielo začína ako satira na rytierske romány a pokračuje ako básnikov denník z jeho ciest
-
– Don Juan, nedokončený veršovaný satirický román (epos), v ktorom sprevádza hrdinu po celom svete
Divadelné hry
-
– Werner, tragédia
-
– Premena mrzáka (The Deformed Transformed), nedokončená tragédia
-
Danteho proroctvá (The Prophecy of Dante) , dramatický monológ
Childe Haroldova púť
Aby zabudol na svoj smútok za matkou a jedným z najstarších priateľov - Matthewsom - pripravil vydanie básne v dvoch spevoch, ktorá je zároveň i poetickým denníkom z jeho cesty - Putovanie Childa Harolda, alebo niekedy nazývaná aj Child Haroldova púť.
-Childe Haroldova púť (čajld heroldova), opisuje v nej cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách, búri sa proti tyranii a neslobode podrobených národov.
Chillonský väzeň (šijonskí) – na hrade Chilton pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorý po mnohých rokoch vyslobodia bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením.
dej:
Mladý šľachtic Childe Harold, potomok starého rodu, je nespokojný so spoločenským usporiadaním svojej vlasti. Rozhodne sa, že sa vydá na cesty, aby v cudzine našiel kľud pre svoju myseľ. Odchádza z domova, aby niekto o tom vedel. Na cestu si berie harfu a smutnou piesňou sa lúči s domovom. Pripláva do Portugalska, ospevuje jeho krásy, spomína slávne dejiny tejto krajiny a vyjadruje súcit s úbohým stavom tamojšieho ľudu. Navštevuje Španielsko a spomína na zbytočné boje Španielska s Anglickom a Francúzskom a vyzýva Španielov a Portugalcov, aby odstránili hranice medzi oboma krajinami a splynuli v celok pre blaho obyvateľov tohto polostrova. Všíma si obyvateľov, príkrych rozporov medzi rozmarnosťou boháčov a ťažkou pracou, ku ktorej je pripútaný dedinčan. Ukazuje na divný rys povahy ľudí, ktorí sa v nedeľu ráno zbožne klaňajú Bohu v chrámoch a popoludní sa dokážu kochať pohľadom na surové býčie zápasy.
II. Childe Harold opúšťa Španielsko a po čase dopláva na brehy Grécka. Nadšenou apostrofou pozdravuje krajinu kedysi tak slávnu a smúti pre pád jej slobody a pre ochudobnenie o umelecké pamiatky starého Grécka, ktoré boli roznesené Benátčanmi a Turkami a inými dobyvateľmi tejto krajiny. Childe Hrold spomína bájne a skutočné postavy z dávnej Gréckej minulosti, Kalypsu, Penelopu, Sapfo a iných. Potom putuje ďalej, spoznáva život Grécka v novej dobe a jeho ľud a oslavuje túto krajinu, veľkú i v dobe útlaku.
III. Z Grécka básnik už putuje bez cieľa. Navštevuje Waterloo a s bolesťou spomína na tomto mieste, ktoré nazýva "hrobom Francúzska", veľkého Napoleona. V Belgicku navštevuje Ardenský les, známy z Caesarových vojen, velebí krásy Porýnia a Švajčiarska, pri Ženevskom jazere spomína na Rousseaua. Tu ospevuje krásnymi veršami svoju dcéru Adu.
IV. Básnik je v Benátkach. Spomína pri tom na Schillera i Shakespeara, ktorí vyvolali svojimi dielami v básnikovej duši krásne predstavy tohto mesta. Popri speve gondolierov, ktorí spamäti spievajú tassov Oslobodený Jeruzalem, sa oddáva svojim snom. Na ďalšej púti sa básnik pristavuje v Arque, pri hrobe Francesca Petrarcu, vo Farrare si pripomína Tassa a Ariosta, apostrofuje Taliansko pre jeho umenie a konečne prichádza k Apeninám a k večnému mestu Rímu. Posledný spev Childe Haroldovej púti sa pokladá za najkrajšiu časť eposu a niektoré miesta z eposu potom za najkrajšie, čo básnické umenie má.
Chillonský väzeň
- CHILLONSKÝ VAZEŇ – báseň preniknutá ideou slobody dej: na hrade Chillon pri Ženevskom jazere po dlhých rokoch väzenia vyslobodia jedného väzňa bernskí vzbúrenci. Nevie si však zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením. Autor v básni vyjadruje túžbu Švajčiarov vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády.