CITÁT
CITÁT
Citovanie alebo citácia je doslovné uvádzanie výroku, vety a pod. podľa pôvodcu, autora a diela. Výsledok citovania, teda doslovne uvedený text s uvedením zdroja alebo doslovne opakovaný výrok, sa nazýva citát.
Citovanie sa používa buď na podopretie názoru autora uznávanou autoritou alebo naopak na uvedenie názoru oponenta v doslovnom znení a následné jeho vyvrátenie. Pri citovaní by mal byť uvedený presný zdroj, aby sa poprípade dal overiť. Niekedy môže byť dôležitý kontext, v ktorom bol pôvodne citát uvedený, vytrhnutím z kontextu môže dôjsť k značnému sémantickému posunu, ba dokonca k opaku toho, čo chcel pôvodný autor vlastne povedať.
Citovanie sa väčšinou používa vo vedeckých alebo odborných prácach, ale vyskytuje sa aj v krásnej literatúre.
Treba od neho odlíšiť parafrázu- je voľné prerozprávanie; voľné spracovanie cudzej predlohy – vyjadrenie rovnakého deja, myšlienky alebo motívu iným spôsobom.
Citát píšeme do úvodzoviek.
Pravidlá používania úvodzoviek
Veta s priamou rečou sa delí na:
-
uvádzaciu vetu,
-
priamu reč.
UVÁDAZCIA VETA
uvádza priamu reč
napovedá nám, kto priamu reč hovorí.
Môže stáť:
-
pred priamou rečou,
-
za priamou rečou,
-
uprostred priamej reči.
Matka povedala: „Dnes pôjdem navštíviť tetu.“
„Nežalujte, deti!“ povedala pani učiteľka.
„Ako chceš,“ povedala Ema, „už sa nevrátim!“
-
Ak uvádzacia veta stojí pred priamou rečou- končí sa dvojbodkou a priama reč začína veľkým písmenom.
-
Ak uvádzacia veta stojí za priamou rečou- začína sa malým písmenom.
-
Ak uvádzacia veta stojí medzi priamou rečou- za prvou časťou priamej reči píšeme čiarku, uvádzacia veta sa začína malým písmenom, za ňou ide čiarka a druhá časť priamej reči začína sa malým písmenom.
SCHÉMA PRIAMEJ REČI
-
U______________: „P______________ .?!“
Hostiteľ sa spýtal: „Môžem vás ponúknuť?“
-
„P____________ ,?!“ u ______________ .
„Choď si umyť zuby!“ zvolala sestra.
-
„P_____________,“ u___________ , „p __________ .!?"
„Ako chceš,“ povedala Ema, „už sa nevrátim!“