Adjektíva
Adjektíva
Adjektíva ako kvalitatívne pomenovania statického príznaku substancií bez ohľadu na čas sú flektívne (ohybné), autosémantické (plnovýznamové), kvalitatívne pomenovania, majú zámenný korelát AKÝ, ČÍ. Ako signifikantné znaky bez intrizickej denotácie neexistujú nezávisle od svojho nositeľa, zužujú extenziu významu (rozsah významu) substantív a prehlbujú (obohacujú) ich intenziu (obsah významu).
Z toho vyplýva aj ich syntaktická funkcia zhodného atribútu, gramatická kategória kongruencie a lexikálno-gramatická kategória gradácie. Okrem toho plnia funkciu mennej časti predikátov alebo sú doplnkom. Majú schopnosť konkurovať adnominálnym pádom, hlavne genitívu, ktorý tiež obmedzuje rozsah účasti na deji.
Morfosyntaktická funkcia adjektív:
Asubj/fund (valenčná pozícia, samostatná pozícia): môžu prísť len hlúpi, Živí a mŕtvi
Aatr (atributívna pozícia): matkina láska
Aadv (adverbiálna pozícia): Drevo dobre horí vysušené.
Av (predikatívna pozícia): Mária je dobrá.
Akompl (komplementová pozícia): Vrátila sa šťastná.
Sémantická kategória kvality, ktorú možno vyjadriť substantívom, adjektívom, verbom a adverbiom, sa pri adjektívach realizuje ako porovnanie kvality za účelom podobnosti a rozdielov. Adjektíva vyjadrujú relatívnu mieru kvality, najčastejšie sú to intenzíva. Klasifikácia adjektív sa realizuje na základe sémantických príznakov (relačnosť – R, kvalitatívnosť – K, apreciatívnosť – A/H, intenzívnosť – I), stupňovateľnosti, vonkajšej formy (menné posesívne, zložené skloňovanie):
I. +R, (-)K, -H, -I |
a) privlastňovacie: (posesívne) |
individuálne +R -K |
ČÍ? OV, IN matkin, otcov, slonov, slonicin - iba maskulína a feminína ovie susedovie (rodinné privlastňovanie) |
|
|
druhové +R, (-)K |
ČÍ? -Í, -ACÍ sloní, teľací, žriebäcí, prevažne od neutier -ací, äcí |
II. +R, +K, -H, -I |
b) vlastnostné: (proprietatívne) |
vzťahové
|
AKÝ? kravský, izbový, dubový, obilný, pôstny, ručný, zvonový, písací, vianočný, prešovský |
III. +R, +K,+/-H,+/-I |
|
vzťahovo-akostné
|
slovenskejší, jeden z najanglickejších spisovateľov, noc najnocnejšia |
IV. -R, +K, -/+H,+I |
|
akostné -ikonické (opisujú) (-)R, +K, -H, +I - apreciatívne (pripisujú, hodnotia ) -R, +K, +H,+I |
bosý, chorý, zdravý, kolmý, mŕtvy, živý, cudzí jazyk, nahý, holý, nebohý, pečený, varený; malý, veľký, kolmý, okrúhly
srdečný, veselý, smutný, vynikajúci, súci, rozhodujúci, pekný, príma, mrcha, dobrý, zlý |
Pomenovanie statických príznakov substancií sa môže realizovať ako pomenovanie priamej vlastnosti vecí, vlastnosť vyplývajúca zo vzťahu k inej veci alebo ako vzťah príslušnosti chápaný ako charakteristika. V súčasnej slovenčine je výrazný pohyb od vzťahových adjektív so sekundárnou denotačnou funkciou k akostným adjektívam s pragmatickou funkciou (medový koláč – medové reči). Na tomto základe sa niekedy vymedzuje skupina vzťahovo-akostných adjektív, ktoré môžu vyjadrovať vzťahové aj kvalifikačné významy. Ide o metaforický posun založený na podobnosti (železná vôľa = taká, ako keby bola zo železa) alebo o vyjadrenie charakteristickej vlastnosti (detská otázka = taká, ktorá je charakteristická pre dieťa).
Vzťahové adjektíva pomenúvajú príznak substancie vyplývajúci zo vzťahu k inej skutočnosti. Sú odvodené od substantív (horský, drevený), vérb (bodný, ťahací), adverbií (dnešný, domáci), prononím (tunajší, tamojší), združených pomenovaní (vysokonapäťový, vysokoškolský).
Kondenzátmi, konkurujúcimi adnominálnym pádom, ktoré sú presnejšie, explicitnejšie než adjektívum, sú vzťahové adjektíva s denotačnou funkciou, ktoré vzťah vyjadrujú len všeobecne: doktorský podpis, detský plač, záhradný plot, podnikové peniaze, dvojmetrová šírka, autobusový výlet. Nie všetky spojenia so substantívom sa dajú pretransformovať na vzťahové adjektívum. Relatíva majú kondenzačnú schopnosť, ale adnominálny pád je explicitnejší, a teda aj presnejší.
EXPLICITNOSŤ |
KONDENZOVANOSŤ |
fľaša od piva |
pivová fľaša |
román od Mináča |
Mináčov román |
plač dieťaťa alebo plač, ktorý pripomína dieťa |
detský plač |
Akostné adjektíva majú pragmatickú funkciu, vyjadrujú kvalitu, ktorá ako sémantická kategória umožňuje porovnanie kvality za účelom určenia podobnosti a rozdielov. Charakteristická je pre ne aktuálna alebo potenciálna apreciatívnosť, neodvodenosť a možnosť prejavu kvality v intenzite. Tá sa prejavuje pri akostných adjektívach na morfologickej rovine ich stupňovateľnosťou (vyšší, menší), na slovotvornej rovine možnosťou tvorenia tzv. modifikačných adjektív (vysokánsky, malilinký), na syntaktickej rovine spájateľnosťou s príslovkami miery (veľmi vysoký, dosť pekný).
Na odlíšenie vzťahových a akostných adjektív možno použiť niekoľko kritérií:
- spájateľnosť s príslovkami miery (veľmi múdry),
- tvorenie abstraktných substantív (múdry – múdrosť),
- tvorenie adverbií (múdry – múdro),
- tvorenie verb (múdry – zmúdrieť),
- gradácie (múdry – múdrejší),
- vytváranie antonymických a synonymických radov (múdry – hlúpy, múdry – inteligentný).
V skupine akostných adjektív možno vyčleniť skupinu adjektív, ktoré sa nedajú stupňovať kvôli svojej sémantike (bosý, nahý, slepý, hluchý, mŕtvy, chorý), a adjektíva, ktoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú tzv. absolútny stupeň – elatív: prastarý, primladý.
Privlastňovacie adjektíva sa delia na individuálne a druhové. Individuálne privlastňovacie prídavné mená pomenúvajú vzťah príslušnosti, ktorý sa môže konkretizovať ako vlastníctvo (otcov klobúk), podobnosť (Má Beckerov úder.), totožnosť (otcov obraz = obraz, na ktorom je otec). Stoja blízko genitívu: otcova čiapka = čiapka otca. Tvoria sa od názvov osôb príponami -ov/-ova/-ovo a -in/-ina/-ino. Druhové privlastňovacie adjektíva sa tvoria od názvov zvierat (rybí, žabí, páví, teľací), v menšej miere od názov osôb (človečí, boží, babí, stridží) pomocou transflexnej prípony -í alebo sufixálnej prípony -ací (pri pomenovaniach mláďat stredného rodu). Vyjadrujú druhovú kvalitu ako vlastnosť vyplývajúcu z príslušnosti nie ku konkrétnemu indivíduu, ale k druhu (porovnaj mamin pohľad – materinský pohľad, zajacov chvost – zajačí chvost). Často pri nich dochádza k metaforickým transpozíciám významu (psí život, kurie oko, husia koža, zajačie úmysly, krkavčia matka, vlčia tma, babie leto).
Pri adjektívach často dochádza k prekrývaniu a konkurencii
(a) individuálneho a druhového privlastňovacieho adjektíva: sovie – sovine oči,
(b) druhového privlastňovacieho a vzťahového adjektíva: volia – volská koža, Božia – božská moc, božský pohľad, konský záprah, kravské mlieko, svinský chliev – kobylie mlieko.
Adjektíva majú osobitnú formu, ktorú majú aj iné slovné druhy, tzv. adjektiváliá.Patria sem: substantívne priezviská (Dobšinský, Čierna, Dostojevskij, Tolstoj, ),
toponymá (Prašivá, Ostrý, Bystré, Revúca, Svinia),
substantivizované adjektiváliá (hlavný, chyžná, desiata, drobné, cestujúci, vedúci, domáci),
particípiá (napísaný, zaspievaný, píšuci, spievajúci, zaspievavší),
radové číslovky (prvý, piaty, tretí, tisíci),
prononimá (aký, koľký, taký, onaký, ktorý, čí, čísi, ničí, číkoľvek).
Pri určovaní slovného druhu je potrebné vedieť odlíšiť najmä prídavné meno od trpného príčastia ako slovesného tvaru (vypracovaný plán – trpné príčastie, teda slovesný tvar, nie adjektívum).
Gramatické kategórie adjektív:
a) gramatická kategória zhody (kongruencia) v rode, čísle a páde s tvarom nadradeného podstatného mena (o závažných argumentoch).
b) lexikálno-gramatická kategória gradácie je súčasťou sémantickej kategórie intenzity, týka sa viac než polovice adjektív:
Intenzíva sú jazykové prostriedky vyjadrujúce stupne intenzity vlastnosti alebo deja, a to derivačne – deminutíva, augmentatíva (pospať si, naspať sa, mladučký, prastarý, domček, domisko), resp. lexikálno-gramaticky (gradácia – modifikačné morfémy -š, -ejš, naj + -š/ejš) alebo syntakticky (viac, značne, veľmi, trochu, hodne, dosť).
Lexikálno-gramatická kategória gradácie intenzity má tri stupne – okrem pozitívu (starý, ostrý, nový) komparatív (starší, ostrejší, novší) a superlatív (najstarší, najostrejší, najnovší).
Synteticky sa tvorí komparatív modifikačnými a gramatickými morfémami -š-í a -ej:š-í.
A) Bez konsonantických alternácií sú v slovenčine adjektíva zakončené na l, z, d, t, m, v, b, p (milší, drzejší, mladší, bohatší, lakomejší, hlúpejší, novší, slabší.)
B) S konsonantickými alternáciami sú v slovenčine adjektíva zakončené na t, n, l (vyrovnaný – vyrovnanejší, zaujatý – zaujatejší, stály – stálejší).
Superlatív sa tvorí prefigovaním komparatívu prefixom naj-:
V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou modifikačnej morfémy -š, ak je adjektívum zakončené na jeden konsonant okrem m, p, t a sykaviek: biely, nový, starý, mladý, bledý, tmavý, živý, tvrdý, dlhý, hrubý, studený. Adjektíva zakončené na -k, -ok, -ek majú zánikovú alternáciu -k, -ok, -ek/Æ: vysoký – vyšší, tenký – tenší, hladký – hladší, sladký – sladší, hlboký – hlbší, mäkký – mäkší, riedky – redší. Pred -ší je kvantitatívna alternácia V´/V: í/i, z/ž nízky – nižší, ú/u z/ž úzky – užší, ie/e riedky – redší, á/a krátky – kratší, krásny – krajší.
V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou modifikačnej morfémy -ej:š, ak je adjektívum zakončené na:
– sykavku: svieži, cudzí, belasý, rýdzi, drzý, rúči, súci, rozhodujúci, prekvapujúci;
– na dva konsonanty: hustý, kyslý, lacný, slávny, dávny, múdry, smutný, rozumný, jasný, temný, cudný, lesklý, ženský, ľudský, modrý, šikmý, bystrý, mrzký, krotký, mocný, silný, klzký, horký, príkry, rýchly; vrátane horký, mrzký, krotký, mocný, klzký;
– zakončenie na t, m, p je nejednoznačné: krutý, sýty (ale žltší), známy, priamy (ale strmší), skúpy, hlúpy (ale tupší);
– pri odvodených, pôvodne vzťahových adjektívach: bratský, slastný, citlivý, zaujímavý, zúfalý, ospalý, krvavý, rozumný, drevený, prekvapený, cynický, ospalý, krvavý, stály, otvorený;
-
pri adjektívach s dlhou slabikou: sýty, známy, priamy, skúpy, hlúpy, múdry, stály, príkry, rýchly, rýdzi, slávny, dávny, súci, rozhodujúci, prekvapujúci.
Rozlišujeme analytické a syntetické stupňovanie.
Stupne: syntetická analytická gradácia
pozitív pekný prekvapený – výhodný
komparatív krajší viac prekvapený – menej výhodný
superlatív najkrajší najviac prekvapený – najmenej výhodný
Rozlišujeme vzostupné – progresívne stupňovanie (viac, najviac rozmaznaný, väčší, najväčší) a zostupné – regresívne stupňovanie (menej, najmenej rozmaznaný, menší, najmenší).
Pri relatívnom stupňovaní komparatív označuje väčšie mieru vlastnosti v porovnaní s inou alebo priemernou mierou (A + komparatív + ako/než B): Bol usilovnejší ako jeho brat., Bol usilovnejší ako zvyčajne. Relatívny superlatív vyjadruje vlastnosť najvyššieho stupňa jedinečného prvku v porovnaní s ostatnými prvkami danej množiny: Janko je najlepší z triedy., Andrej bol z nich najslušnejší.
Pri absolútnom stupňovaní má komparatív funkciu oslabenia príznaku vyjadreného pozitívom: mladší človek (= už nie celkom mladý), staršia žena (= ešte nie celkom stará). Absolútny superlatív plní funkciu zníženia najvyššieho stupňa, vyjadruje sa ním optimálny, ale nie najvyšší stupeň: Radil sa s najlepšími lekármi.
deklinačný systém adjektív
Skloňovanie adjektív a počet gramatických tvarov v paradigme vyplýva z kategórie kongruencie. Adjektíva nemajú vlastné kategórie rodu, čísla a pádu, len zhodu v rode, čísle a páde s nadradeným substantívom alebo substantívnym pronomen.
Kongruentné kvalitatívne zložené skloňovanie
|
M |
F |
N |
NSG |
rád-Æ |
rad-a |
rad-o |
NPL |
rad-i |
rad-y |
rad-y |
VZORY
Podľa vzoru pekný skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou príponou tvrdý alebo obojaký konsonant.
Podľa vzoru cudzí skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou príponou mäkký konsonant.
Podľa vzorov otcov, matkin sa deklinujú individuálne privlasťnovacie adjektíva, ktoré sú zakončené na sufix -ov, -in
Podľa vzoru páví skloňujeme druhové privlastňovacie prídavné mená zakončené sufixom -í
.
Pri skloňovaní prídavných mien podľa vzoru páví neplatí pravidlo o rytmickom krátení.
DRUHY ADJEKTÍV
-
posesívne(privlasťnovacie):
-
individuálne(vzory otcov, matkin)
-
druhové(vzor páví)
-
propretatívne(vlastnostné)
-
ikonické (opisujú)
-
apreciatívne (hodnotia, pripisujú)
URČOVANIE ADJEKTÍV
1. slovný druh
2. autosémantické
3.autosyntagmatické
4.flexívne
5.druh
6.druh gradácie(regulárna, iregulárna)
7.stupeň(pozitív, komparatív, superlatív)
8.genus
9.numerus
10.kázus
11.vzor