Zásobovanie podniku
Zásoby sú hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určený účel. Sú súčasťou krátkodobého majetku podniku. Zásoby pôsobia v podnikovom transformačnom procese krátkodobo a jednorázovo sa spotrebúvajú. Obiehajú a menia svoju formu. Preto ich nazývame aj obežným majetkom.
Význam zásob:
-
zásoby sú zložkou majetku podniku, v ktorej má uložené peniaze,
-
zásoby ovplyvňujú výšku celkových nákladov podniku,
-
zásoby pomáhajú prekonávať časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami podnikového transformačného procesu,
-
zásoby zabezpečujú plynulú činnosť podniku.
Členenie zásob:
Nakupované zásoby – zásoby, ktoré podnik obstaráva od dodávateľov. Členíme ich na:
-
Materiál – sú súčasťou výrobku a patria sem:
-
základný materiál, suroviny – pri výrobnom procese úplne alebo sčasti vchádzajú do výrobku a tvoria jeho podstatu, napr. múka pri pečení chleba,
-
pomocný materiál – dotvára výrobok, ale netvorí jeho podstatu, napríklad nite pri výrobe šiat,
-
obaly – slúžia na ochranu vyrobených výrobkov pri ich preprave a skladovaní, napr. papierová škatuľa na topánky,
-
Technologické materiály – pomáhajú pri výrobe výrobkov,
-
prevádzkové materialy: nevyhnutnosti na prevádzku (napr. mazanie do stroja)
-
náhradné diely:
-
drobný hmotný majetok: jednotlivosti nezaradené do DM
-
Nakupované tovary – výrobné podniky ich nakupujú od iných výrobcov a používajú ich na kompletizáciu vlastných výrobkov, napr. autorádia montované do áut pri ich výrobe, alebo viazanky ktoré vkladá výrobca košieľ do darčekového balenia a podobne,
Zásoby vlastnej výroby – sú zásoby vyrobené vlastnou činnosťou podniku, členíme ich na:
-
Nedokončené výrobky /nedokončená výroba/ - sú to nedokončené výrobky, ktoré zatiaľ nie sú určené na predaj, sú v rôznom štádiu rozpracovania. V podniku sa ďalej spracúvajú, napríklad rozpracovaný výrobok.
-
Polovýrobky – pre určitú časť výroby predstavujú už hotový výrobok a podnik ich v ďalšej fáze výroby používa na dokončenie výrobkov. Na rozdiel od nedokončených výrobkov môže podnik polovýrobky aj predať. Polovýrobky určené na predaj sa nazývajú polotovary vlastnej výroby,
-
Výrobky – sú konečné výsledky výroby určené na predaj a spotrebu,
-
Tovar v predajniach – výrobky odovzdané do vlastnej predajne výrobcu sa stávajú pre neho tovarom, napríklad mliečne výrobky v podnikovej predajni mliekarne,
-
Zvieratá – zvieratá ako zásoby vlastnej výroby sú prírastky chovov, napríklad kuriatka pri chove sliepok.
hlavné účely skladovania:
vyrovnávacia funkcia pri vzájomne odchylnom materiálovom toku a potrebe materiálov z hľadiska ich kvality, alebo vo vzťahu k časovému rozloženiu (napr. technologický podmienené výrobné množstvo, alebo minimálne dodávky na strane zásobovania, rozdielne výrobné kapacity v jednotlivých výrobných úsekoch),
zabezpečovacia funkcia, vyplývajúca z nepredvídateľných rizík v priebehu výrobného procesu, z kolísania potrieb na odbytovom trhu a z časových posunov dodávok na zásobovacích trhoch, kompletizačná funkcia vzťahujúca sa na tvorbu sortimentu dodávok v obchode, alebo na tvorbu sortimentu dodávok pre jednotlivé prevádzky priemyselných podnikov, pretože materiály disponibilné na trhu nezodpovedajú vždy konkrétnym výrobno-technickým požiadavkám, špekulačná funkcia, vyplývajúca z očakávaného zvýšenia cien na odbytových a zásobovacích trhoch
zušľachťovacia funkcia, zameraná na kvalitatívne zmeny uskladnených materiálov (napr. starnutie odliatkov, kvasenie, zrenie, sušenie, sezónny zber poľnohospodárskych výrobkov).
Podľa postavenia v produkčnom procese rozlišujeme sklady:
vstupné (zásobovacie), určené na udržiavanie zásob vstupných materiálov,
výrobné medzisklady, určené na predzásobenie medzi rôznymi stupňami výrobného procesu (napr. pri rôznych kapacitných profiloch),
odbytové sklady, určené na vyrovnanie časových rozdielov medzi výrobnými a odbytovými procesmi.
Podľa spôsobu prevádzky môžeme ďalej rozlišovať:
tranzitné sklady, s výrazne krátkodobým uložením tovaru.
konsignačné sklady zriaďuje výrobná organizácia u odberateľa- exportných dodávkach a pre dodávky náhradných dielov,
Skladovanie
Má veľký význam pri úžitkových vlastností tovaru. Je dôležitým medzičlánkom v procese obehu tovaru pri jeho preprave od výrobcu k spotrebiteľovi. Nastáva už vo výrobnom podniku okamihom dokončenia výroby a premiestením výrobkov do tzv. skladu hotových výrobkov (tu sa zásielky kompletizujú a zasielajú do obchod. skladov).
Kritéria, ktoré sa musia dodržať pri voľbe skladov a riadení zásob
Pri rozhodovaní o koncepcii skladovania treba zohľadniť nasledujúce rozhodovacie kritériá: -vybavenosť skladu vrátane správy a riadenia skladu
-rozsah centralizácie skladovania
-zriadenie vlastného alebo využívanie cudzieho skladu
-umiestnenie skladu
-úroveň zásob udržiavaných v sklade
Pri skladovaní teba zabezpečiť:
-
napojenie skladu na vnútropodnikový a mimopodnikový systém,
-
dodržiavanie hygienických a bezpečnostných predpisov v závislosti od druhu materiálu,
-
prehľadné usporiadanie materiálu,
-
využitie skladovej techniky na uloženie a manipuláciu s materiálom
Verejné sklady
Výhody: ušetrenie investičného kapitálu, schopnosť zvyšovania skladovacej kapacity, zníženie rizika zastarania, daňové výhody napr. v colných skladoch, presná znalosť nákladov na uskladnenie a manipuláciu.
Nevýhody: komunikačné problémy, v určitých lokalitách nedostatočný rozsah služieb
Súkromné sklady
Výhody: vysoká miera kontroly, pružnosť pri usporiadaní skladu, menšie náklady (o 15 až 25 %), lepšie využitie vlastných ľudských zdrojov, daňové prínosy (odpisy).
Nevýhody: fixná veľkosť -nedostatok pružnosti, finančné obmedzenie, treba sledovať mieru výnosnosti -návratnosť.
Doklady pri skladovaní a ich význam
Evidencia zásob: na sledovanie stavu a pohybu zásob si vedia každý podnik dôkladnú evidenciu , ide o účtovné, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch, bez včasnej a presnej evidencie nie je možná kontrola zásob a nie je možné sledovať hospodárnosť skladovania, spôsob evidencie je rôzny, závisí od veľkosti podniku, od sortimentu, množstva tovaru, od technického vybavenia podniku.
Metódy evidencie
Operatívna evidencia – vedie sa na skladových kartách zásob
Účtovná evidencia – vedie sa v hodnotovom vyjadrení na účtoch materiálovej učtárni
Štatistická evidencia –súpisky zväčša v počítačoch
Doklady na evidenciu zásob
1.Kúpna zmluva
2.Dodací list: .
3.Faktúra:
4. Príjemka
5. Prevodka
6. Výdajka
7. Skladová karta
8. Limitný list
9. Protokol o chybách
10. Súpiska zásob
11. Inventárny súpis
Zásady riadenia zásob
Riadenie zásob vychádza z: stav objednávok, termíny objednávok, výška objed.
rozsah skladovania.
Problém sa rieši tak, aby celkové náklady boli minimálne. Ide o tieto druhy nákladov: náklady na zabezpečenie (objednanie až po dodanie), skladovacie náklady, náklady nedostatku (prestoje, ušlý zisk....)
Vlastné riadenie nákupu môže byť: systém jednorazového objednania (ide o časovo ohraničené zákazky), systém opakovaného objednávania, s pevným rytmom, na základe signálneho množstva, voľné objednávanie (napr. nákup v obchode).
Objednané množstvo = ide o objednanie takého množstva, ktoré dáva min. náklady Z = Zp + x/2 Z = priemerný stav zásob, Zp = poistná zásoba, X = objednané množstvo. Optimálna veľkosť poistnej zásoby = optimálna veľkosť dodávateľských služieb, je maximom rozdielu medzi úsporou nákladov z nedostatku a nákladov na držanie poistnej zásoby.
Riadenie zásob - sledovanie stavu a pohybu zásob
1. metóda MINI - MAXI Ak poklesne zásoba na minimum, zásobovač vystaví objednávku do výšky maxima
2. metóda ABC = diferencovaný prístup k zásobám.
Skupina A - 10 % počtu druhov, 70 % z hodnoty spotreby materiálu. Podrobne prepočty zásob.
Skupina B - 20 % počtu druhov, 20 % hodnoty spotreby materiálu, objednávka - pri min zásobe.
Skupina C - 70 % počtu druhov,10 % hodnoty spotreby materiálu. Objednávka - podľa požiadaviek útvarov po dodávke – spotreba
3. automatizovane systémy riadenia zásob – VYT Diferencované riadenie zásob metódou ABC, vychádza z Paretovho princípu 80:20, znamená to napr. že 20% položiek znamená 80% obratu u určitého výrobku.
Oceňovanie zásob
Zásoby, ktoré podnik má, musí oceniť. Pri oceňovaní zásob platia tieto zásady:
-
Nakupované zásoby sa oceňujú v obstarávacích cenách. Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa zásoby skutočne obstarali, teda nákupná cena materiálu a náklady spojené s ich obstaraním – prepravné, poistné, clo.
-
Zásoby vlastnej výroby sa oceňujú vo vnútropodnikovej cene, ktorá vychádza z predbežnej kalkulácie vlastných nákladov výroby. Vlastné náklady výroby sú náklady spojené s výrobou, napr. spotreba materiálu, priame mzdy, výrobná réžia.
-
Darované zásoby alebo dodatočne zistené zásoby pri inventúre sa oceňujú reprodukčnou obstarávacou cenou. Reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú by sa zásoby obstarali v čase, keď ju potrebujeme zistiť.
Podkladom na oceňovanie zásoby sú tieto doklady:
-
Faktúra pri obstarávacej cene,
-
Predbežná kalkulácia pri vlastných nákladoch výroby,
-
Znalecký posudok, darovacia listina pri reprodukčnej obstarávacej cene.